- 5 porcii ovocia a zeleniny denne
- Bezpecne skladovanie a priprava jedla
- Bezpečnosť a kvalita potravín
- Byliny a koreniny
- Chlieb, pecivo, obilniny, ryza, cestoviny
- Jedz a hyb sa
- Maso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny
- Med a ďalsie vcelie produkty
- Mlieko a mliecne vyrobky
- Nezabudaj na ranajky
- Nezanedbavaj pitny rezim
- Odkial jedlo pochádza
- Potraviny - zdroj zivota
- Potraviny a zivotné prostredie - Plytvanie potravinami
- Recyklacia odpadov z obalov potravin - starym veciam nova sanca
- Sezonnosť potravin
- Sleduj informácie na obale potravin
- Tuky, cukry, sol
- Zelenina, ovocie, orechy
- Značka kvality
•• Chlieb ako súčasť slovenských zvykov ••
Najznámejší slovenský zvyk súvisiaci s chlebom je vítanie hostí chlebom a soľou. V tomto akte má byť chlieb symbolom pohostinnosti a soľ, ktorej sa v minulosti pripisovali magické schopnosti, symbolizuje očistenie, ochranu a tiež zdravie.
S touto tradičnou chlebnou potravinou sa však spájajú aj iné zvyky, ktoré už poznáme menej, pretože sa z našej spoločnosti vytratili. Vo všeobecnosti sa v minulosti chlebu prejavovala veľká úcta, pre ľudí bol Božím darom, ktorý nebol v ich jedálničku samozrejmosťou. Už samotné pečenie chleba vyzeralo ako akýsi rituál. Od zarábania kvásku až po konzumáciu sa zvykol chlieb požehnávať dokopy 7-krát. Posledné prežehnanie bolo práve pred samotným prvým krájaním. Na požehnanie nožom do chleba naznačili kríž. Keď už bol chlieb rozkrojený, nikdy nemal ostať nakrojenou stranou otočený ku dverám, privolalo by to na rodinu biedu.
Chlieb bol aj súčasťou niekoľkých vianočných zvykov. Na východnom Slovensku bol známy takzvaný chlieb kračún, do ktorého sa pridávala pramenistá voda. Kračún ostával na stole až do konca roka, čo malo byť zárukou dobrej úrody a chleba do ďalšieho roka. Zo štedrovečerného stola sa zbierali aj omrvinky, ktoré sa uchovali až do jarného orania poľa, pri ktorom sa nasypali do prvej brázdy.
Nielen kračún, ale aj radostník bol špeciálnym chlebom. Ako dar ho dostala matka po pôrode. Radostník však nesúvisí len s pôrodom, ale aj so svadobnými obyčajmi. Nevesta so ženíchom si krajec chleba rozdelili na polovice a vzájomne natreli medom, aby bol ich život sladký a mali dobré vzťahy. Na zvyšku radostného chleba si pochutnali ostatní svadobčania.
Chlebné zvyky zohrávali úlohu aj v živote mladých ľudí. Keď mladé dievča pieklo chlieb po prvý raz, pozorovalo sa, či cesto, ktoré miesi, puká. Ak cesto nepukalo, bol to náznak, že sa vydá za sedliaka, ak však pukalo, čakal ju život s bohatším pánom. Povera sa spája aj s pukaním samotného chleba pri pečení. Keď sa popukal, naznačovalo to nešťastie v rodine.